Vyprchávam

Predtým než mesiac na oblohe zošalie

a môjmu uchu tesno bude v tme,

kde tlačiť sa bude na mŕtve ticho

stien a obrazov

stratím sa v bezdotykovej fáze času

sama, s tvojim dovolením

i bez tvojho trúchlivého hlasu.

V tom prúdení je bezvetrie, ktoré nebadáš

na prvý pohľad ho ani nevidno.

Zo suchého vína ma už bolí hlava

no a v chladničke mám prievan -

všetko zješ.

Krivka, čo ráno ešte dokazovala údery srdca

sa k večeru podozrivo vyrovnala

a skúša to na mňa našiť naruby.

Oči si pahltne uložím na tanier,

počkám  si, kým zožerieš ich i s navijákom.

Dnes v noci už po ničom inom netúžim,

len pomalšie vyprchávať z tvojho pohára

s destilátom.