Mravčenie

Po tele behá mráz

a zas tie zvláštne roztratené ihličky.

Zakotvili mi pod klobúkom

sťa mravce a teraz nejdú vyhnať,

hej, mravčí mi to pod klobúkom,

v hlave i v bruškách prstov cítim -

mravčenie!

Kto nezažil, ten nepochopí.

Čo ten zvláštny pocit vlastne spôsobuje?

Myslíš si, že kormidluješ loď,

možno stroskotá na pustý ostrov,

možno že sa zajtra vrátiš späť,

hej, mravčí mi to pod klobúkom,

za tvojou loďou zotrvačnosť v hlave spúšťa –

mravčenie!

Stotisíc slov, a žiadne tvoje.

Stotisíc dotykov, no všetky moje.

Na bruškách prstov pušný prach už mám

a vždy keď strelím, tak aj dokmitám.

Aspoň raz by sme sa mohli stretnúť

a potom každý svojou cestou,

veď tak to medzi nami býva.

Na končeku nosa, na chodidlách,

stále cítim pušný prach

a mravčenie už neprestáva.

Dovidenia, pane, porúčam sa.

Márna sláva!

Naháňa mi to až strach.