Zakopnutý žalúdok

Človeku sa občas stáva,

že o žalúdok si zakopáva.

Čo však potom nastať musí,

až povedať sa mi to hnusí,

keď si predstavím tú nohu,

čo zabrdla vám do tvarohu.

Raňajky sú základ dňa,

no človek sa vždy ponáhľa

a pritom stačilo by len tak málo

aby čosi také hrozné

(ako noha v tvarohu)

sa mu už viac nikdy nestávalo.

Jedna rada nad zlato:

Chodíš príliš srdnato,

tak si kde-tu pohov daj,

neustále predvídaj

a neraňajkuj tvaroh!

O raňajkách sa všade píše,

no večera sa tiež zakníše

v žalúdočnom trakte,

keď tam strkáš lakte.

Dobre sa tu o tom básni,

ty človeče si kľudne mľasni

a počúvaj ďalej

o tejto hanbe neskonalej.

Za všetky tráviace ťažkosti

treba viniť predovšetkým štát!

Sčista jasna, vyjasniť si treba jednu vec,

i keď si si umyl ďasná,

krivý chodník, krivá cesta

nepomôže delegát,

nepomôžu žiadne gestá

keď sa ti raz noha skrúti

a pred očami sa zamúti

varúj, ľudia navôkol,

už to letí kade-tade

a žandár píše protokol.

Čítam v spise nenápadne,

čo to píše, veď sa pritom ani nehne,

brvami mu nezakníše.

Mne sa zahmlie pred očami,

žalúdok mi zovrie vina

a už to vidím, nevoľnosť sa navracia,

keď veľkými tam písmenami,

vraj PROTIŠTÁTNE SPRISAHANIE!

Povedzme si narovinu,

zakopnúť si o žalúdok,

je už veru riadne faux pas,

a okrem toho ešte žandár,

čo on mi toho povynadal,

no nakoniec mu aj tak vďačím,

že vďaka jeho ústupkom

vyviazol som s priestupkom.

Tak sa skončil „napínák“

keď na stanici z veľkej vďaky,

už nie tvaroh ani traky,

nechal som tam oštiepok.