Môj život v inotaji

Stále iba hádaš

kto som a čo vlastne

pre mňa život znamená.

Vtáci bez krídel,

duše bez mena.

Nechaj netvora vo mne zomrieť

a mojej strune dožič zaznieť tónom

čo sám si si v našom bytí vymyslel.

Keď o polnoci zaznie smútočný zvon,

nenechaj ma odísť,

nenasleduj ich nemý, falošný ston.

Skryjem sa v javorovom háji,

prečkám noc i nekonečné dni

tohto čudesného storočia.

Budem žiť svoj život

Ticho

Skromne

Trpezlivo

Tak, ako nikde inde nedá sa už žiť.

A až prídeš si po mňa jeden deň,

svoj život žiť budem

s tebou,

lebo nik iný nevie ma už prekvapiť .

Stanem sa lesnou vílou

a v korunách stromov

viť budem vence  

pre nás dvoch.