13. júla 2013

Naoko

Z hmly prediera sa rad ostrých svetiel,
starý pán sa rozmachne tam s paličkou,
vraj vyriekli už nemilý mu ortieľ,
a ja dívam sa naň s takou malou dušičkou.

Mraky na nebi sa rozpŕchli,
a v tom zhluku chaosu sa nadýchnuť skúšam,
smog, prach a dusivá horúčava agóniu urýchli,
tu človek bez duše mŕtvo leží sám.

Jeden krátky povraz k záchrane tu stačí,
svoje srdce na podnose ti donesiem,
keď tá trpkosť na okraj podlosti ma tlačí,
a k výškam tým ďalekým svoju myseľ povznesiem.

Už utíchlo to pouličné besnenie,
keď do šera vraciam sa s modlitbou na perách,
opäť začínam sladké to blúznenie,
vo svete chimér, v tých neznámych ti sférach.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára